Čo odhaľuje / neodhaľuje

Irisdiagnostika nepredpovedá budúcnosť ani neurčuje konkrétne diagnózy. Namiesto toho poskytuje cenný pohľad na celkový stav organizmu, jeho oslabenia, genetické predispozície a mieru zaťaženia jednotlivých orgánov. Pomáha pochopiť, kde v tele môže byť narušená rovnováha ešte predtým, než sa prejaví ako choroba. Je to nástroj prevencie, nie lekárska diagnóza.

• konštitučné dispozície, genetické typy
• genetické predispozície – dedičné slabosti orgánov, systémov a tkanív
• stupeň vitality a odolnosti organizmu
• reakcie tela na stres a emočné vypätie
• štádium aktivity tkanív (hypoaktivita, hyperaktivita)
• zápaly akútne, chronické
• úrovne oslabenia (akútne, subakútne, chronické a degeneratívne štádium)
• stav lymfatického systému
• stav tráviaceho systému
• stav cievneho systému
• cirkulácia krvi v periférnych oblastiach
• cerebrálna cirkulácia krvi
• zvýšenie cholesterolu a anorganických solí
• prekyslenie organizmu

• presné lekárske diagnózy / nepomenováva choroby – Irisdiagnostika nepoužíva názvy diagnóz, ako ich poznáme zo západnej (alopatickej) medicíny, pretože sa zameriava na funkčný stav orgánov, oslabenia a predispozície, nie na konkrétne ochorenia. Namiesto toho sleduje, kde v tele dochádza k nerovnováhe, preťaženiu alebo zníženej vitalite.
• prítomnosť vírusov, baktérií, alergénov – konkrétny druh vírusu, baktérie alebo alergénu sa v dúhovke nezobrazuje. Irisdiagnostika nemá schopnosť identifikovať presný mikroorganizmus či látku. Čo však ukázať môže, sú dôsledky ich pôsobenia – napr. oslabenie imunitného systému, zápalové prejavy v konkrétnych orgánoch, chronické dráždenie slizníc alebo zaťaženie detoxikačných dráh. Týmto spôsobom je možné odčítať reakcie organizmu na škodliviny, infekcie či precitlivenosť, a lepšie pochopiť, kde má telo problém s obranyschopnosťou alebo vylučovaním toxínov. Irisdiagnostika je teda nástroj funkčného pozorovania, nie mikrobiologickej identifikácie.
• neodhalí tehotenstvo – tehotenstvo je prirodzený stav, nie ochorenie, a preto sa v dúhovke neukazuje ako konkrétny znak. Navyše plod nie je spojený s dúhovkou cez nervový systém matky, na ktorom je irisdiagnostika postavená.
• žlčníkové, obličkové kamene, cysty... – konkrétne útvary ako žlčníkové kamene, obličkové kamene, cysty atď. sa v dúhovke priamo nezobrazujú. Dôvodom je, že tieto štruktúry nie sú inervované – teda nie sú priamo prepojené s nervovým systémom, ktorý by ich stav mohol prenášať do reflexnej zóny dúhovky. Ich prítomnosť však možno nepriamo predpokladať na základe iných znakov, ako sú napr. známky zápalu, preťaženia v príslušnej oblasti dúhovky, zmeny na cievkach, alebo aj podľa špecifických útvarov na očnom bielku.
• stav odstránených orgánov alebo výsledky chirurgických zákrokov – ak je orgán chirurgicky odstránený, jeho reflexná zóna na dúhovke sa postupne stáva neaktívnou alebo „vyhasnutou“. Dôvodom je hlboké narušenie energetického prepojenia medzi orgánom a nervovým systémom – najmä počas celkovej anestézie. Počas narkózy dochádza k odpojeniu vedomia, a tým aj k prerušeniu jemnej informačnej výmeny medzi telom a centrálnym nervovým systémom. Dúhovka už potom nezaznamenáva aktívne signály z orgánu, ktorý fyzicky v tele neexistuje. Ak by prebehla operácia bez anestézy, zmeny sa na dúhovke samozrejme ukážu.